Politické mimovládky

Pravica nám intenzívne predstiera, ako sa z neustáleho štiepenia dokáže vytvoriť obraz celistvosti, jednotnosti a dôvery. Teraz však zašla priďaleko. Odídenci z pravicových strán sa vydali cestou politiky cez tretí sektor.

Mimovládne organizácie sledujú dobrovoľnosť a verejnoprospešný účel. Nič z toho však nenájdeme v ukrytej snahe prezentovať sa cez „politickú odbornosť.“ Bývalý Radičovej poradca Ondrej Matej si založil Inštitút pre dopravu a hospodárstvo. Odídenci z KDH Daniel Lipšic a Jana Žitňanská si založili združenie, ktoré sa neskôr transformovalo na politickú stranu. Radoslav Procházka to po odchode z KDH skúša cez občianske združenie Alfa. Odštiepenci od Sulíka zakladajú Liberálnu dohodu. Určite nemajú potrebu skvalitňovať mimovládny sektor. Iba z neho chcú vyťažiť maximum pre svoje politické ciele. Zneužívajú model oddelenia tretieho sektora od verejného sektora, ktorému je vlastný výrazný politický vplyv. Robia to s vedomím dehonestácie tých prvkov, ktoré patria nefinančnému a nepolitickému profitu.

Ak pri politickom reštarte dokazujú „šikovnosť“ v zneužívaní mimovládneho sektoru, chápu ho iba ako výťah k politickému lobingu a snahu o ovplyvňovanie verejných rozhodnutí nepolitickou politikou. Smutné, že tretí sektor, ktorý sa viac ako dvadsať rokov formuje ako pilier partnerstva vo verejnej politike, pri sociálnych službách, v ochrane prírody, či vo vzdelávaní, slúži výsostným politickým chúťkam. Čo to má spoločné s pravidlami, ktoré treba chrániť a nie zneužívať? Vôbec nič. Akurát je to hmatateľný dôkaz, že neúspešní politici si hľadajú rôzne východiská na to, ako sa dostať k vytúženým métam. Aj za cenu kopancov do vlastných kolegov a zneužívania dobrovoľníctva.

Stanislav Kubánek

poslanec NR SR za stranu SMER – sociálna demokracia